Kombinovaná technika od Karola Harmosa v jeho typicky bohatom, symbolisticky poňatom akvarelovo-tušovom prevedení, pravdepodobne k 25. výročiu sobáša pre jedného zo svojich mecenášov. Nerámovaný voľný list tenkého kartónu.
Karol/Károly Harmos (*28. novembra 1879, Somogy – †24. januára 1956, Komárno) bol významný stredoeurópsky maliar, kresliar, ilustrátor, pedagóg a predstaviteľ fantazijného umenia a symbolizmu. Narodil sa v maďarskom Somogy (vtedajšia časť Horného Uhorska) a väčšinu života prežil ako umelec a pedagóg v Komárne, kde sa stal jednou z kľúčových osobností miestnej umeleckej scény, no svojou kvalitou prerástol hranice Slovenska i Maďarska.
Harmos študoval kreslenie a maľbu na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie v Budapešti pod vedením profesora Bertalana Székelyho. Počas svojich štúdií cestoval aj do Mníchova (1902 – 1908), kde sa oboznámil s európskymi výtvarnými trendmi a koncepciami. Okrem toho podnikol študijné cesty do Talianska a Francúzska, ktoré významne obohatili jeho výtvarný prejav a vnímavosť pre svetlo, farebnosť a symbolické námety.
Po ukončení štúdia sa Harmos pôvodne venoval učiteľskej činnosti – učil kreslenie na súkromnej škole v Szentendre a neskôr na gymnáziu v Komárne či v Soproni. Od roku 1918 viedol v Komárne vlastnú súkromnú maliarsku školu, ktorá od roku 1924 fungovala ako súčasť miestneho Jókaiho spolku. Táto škola sa stala dôležitým centrom umeleckého vzdelávania a odchovala viacerých významných umelcov strednej generácie. Medzi jeho známych žiakov patria významní maliari a výtvarníci ako Ernest Zmeták, Géza Szóbel, František Reichentál a Michal Staudt, ktorí pokračovali v rozvíjaní moderného výtvarného umenia v stredoeurópskom kontexte
Harmosova tvorba je charakteristická fantazijnými, často symbolicky ladenými kompozíciami, kde sa stretávajú bizarné postavy, snové scenérie fauny a flóry a introspektívne výjavy, ktoré reflektujú ľudskú psychiku a existenciálne témy. Napriek tomu, že povojnové umelecké prostredie neprejavilo väčší záujem o jeho dielo, bol jeho ateliér otvorený pre študentov a milovníkov umenia, čím sa stal miestom intenzívnej výmeny myšlienok a kreatívneho učenia.
Harmos mal počas svojho života aj niekoľko výstav, vrátane retrospektív jeho diel v slovenských galériách. V roku 2025 bola jeho tvorba predstavená na významnej výstave v Bratislave, ktorá zároveň sprevádzala uvedenie monografie venovanej jeho životu a tvorbe. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach slovenských inštitúcií (napr. Slovenská národná galéria, Galéria umenia Ernesta Zmetáka) a v súkromných zbierkach, kde sú vyhľadávané pre svoju výtvarnú originalitu a hĺbku vizuálnu naratívu.
V roku 2024 vydalo vydavateľstvo Petrus reprezentatívnu dvojjazyčnú monografiu „Karol Harmos 1879-1956 / Harmos Károly“, ktorú pripravila historička umenia Marta Herucová. Tento mimoriadny výklad jeho života a diela zahŕňa rozsiahly prehľad diel, skíc, zápiskov a kritických štúdií, vrátane USB-kľúča s katalógom takmer 2 300 diel.