Maľby s tatranskými motívmi od Júliusa Koller zo 70. rokov sa na prvý pohľad môžu javiť ako tradičné krajinomaľby, ale v skutočnosti fungujú skôr ako konceptuálne a provokatívne gesto.
Je to taká trochu amatérska „anti-maľba“ maskovaná ako krajina. Koller často využíva Tatry – silný národný symbol – zámerne banálnym spôsobom. Tým spochybňuje samotnú maľbu ako médium: nejde o zachytenie krásy prírody, ale o otázku, prečo a ako vôbec ešte maľovať krajinu počas normalizácie. Zároveň tento národný symbol ironizuje a zbavuje heroizmu, je to bezpečný motív počas cenzúry 70-tych rokov, no nemaľuje ho romanticky, ale až subverzívne zjednodušujúco a reduktívne. Namiesto veľkých gest tu máme nenápadnú, intelektuálnu provokáciu.